LillyRStraw

Peklo:  Hlbiny zeme. Tam, kde namiesto vody tečie láva a kyslík naberá tekutú podobu, v tých najpekelnejších peklách, je cez zrážajúce sa obláčiky pary vidieť akúsi tajomnú postavu v krátkych bermudách s havajským motívom ako zatvára dvere kúpeľne a vykračuje smerom k pracovnému stolu. V zábleskoch červeného svetla horiacich plameňov sa zdá, že pokožka tajomnej postavy má tmavobordový nádych, ale keď sa pozriete bližšie, uvidíte len najčernejšie nič, najtmavší tunel bez svetla na konci. Zo  slameného klobúčika jej vytŕčajú dva zakrútené rohy a z havajských bermúd trčí kus chlpatého chvosta. Diabol si popiskuje a klopká pritom kopýtkom o zem. Spolu s pískaním vriacich kotlov peklo napĺňa kakofónia zvukov, ktoré nápadne pripomínajú hru orgánu pri pohrebe a plač tisícok ľudí. Diabol si povyskočí od radosti. Dnes sa dobre vyspal. Všeobecne sa medzi smrteľníkmi šíri blud, že čert nikdy nespí. V skutočnosti však spí oveľa viac ako človek. Veď koľko zlej energie potrebuje, aby spadol Boeing so stovkami pasažierov alebo aby pohol litosferickými doskami a spustil tsunami v Thajsku... Čertiská majú len dobre vymyslený pracovný systém a zodpovedne si medzi sebou striedajú smeny.  Diabol si pretrie spotené čelo a pozrie sa na ústredný teplomer v kotolni, ktorý ukazuje 3100°C.  „Zase je tu prekúrené!“ nadurdene si pomyslí a zo šuplíka v stole vytiahne opaľovací krém so silným faktorom a natrie si ním nos.  Ten sa mu vždy najrýchlejšie spáli.

Čert sa pozrie na hromadu spisov, kde sú zapísané životopisy celého ľudstva a všetky ich čierne body, ktoré musia diabolskí úradníci poctivo zapisovať. Dnes však diabol nemá čas zaoberať sa trápnymi dokumentáciami. Náhlivo sa prehrabuje listinami. Nájomný vrah, tyran rodiny, nejaká mníška z kláštora, Berlusconi a 16-ročná teenagerka. Zamilovaným pohľadom poláska listiny s  vrahom a tyranom a na ostatných, hlavne na starú asketickú puritánku, len pohoršujúco fľochne. V tom začuje  buchot.  „Vaše prestrašné, najkrutejšie a najarogantnejšie mučiteľstvo!“, pribehne k nemu malý diabolský poslíček. “Hore na Vás už čakajú!“  zapiští a snaží sa popadnúť dych, pričom každý jeho nádych a výdych pripomína rezanie a vyťahovanie noža z hrude. Diablovi spadne sánka, znechutene sa natiahne za novými čiernymi RAYBAN-ami, cestovným plášťom, dupne si od zlosti kopýtkom a zostane po ňom len kúdol zvíreného popola...

Anjel:  Nebo, raj, nirvána, blaženosť... Tam, kde sú tma a hriech cudzie pojmy, miesto, kde sa nachádza nevyčerpateľný zdroj svetla, chodí sa po načuchraných obláčikoch, vyhráva na zlatých harfách a každý rešpektuje božie slová  Love&Peace. 

Hlavný archanjel sa vydal na každoročnú predvianočnú pozemskú misiu a teraz sedí na toaletnej doske v záchodovej kabínke nejakej krčmy. V mysli si vybavuje všetky šťastné okamihy, ktoré napĺňajú  jeho čistú dušičku. Diabol zas mešká, pomyslí si a pozrie na malé zlaté hodinky, ktoré má zavesené na krku. Anjelská trpezlivosť však nepozná hraníc, a tak len šťastne pokrúti hlavou, pokýva nožičkami a zatvári sa trochu rozpačito, pretože si nevie vybrať z  neskutočného  množstva zážitkov  ten najkrásnejší. Má mladú, peknú, dobre opálenú pleť a zlaté kučeravé vlásky, nad ktorými svieti jasná svätožiara. Je oblečený do božskej dobrotivosti a vyžaruje z neho obrovské kvantum svetla ako z niekoľko-wattovej žiarovky. Odvtedy, čo začali v nebi používať Lanzu, je  biela ešte belšia. Ak použijete funkciu zoom a niekoľkokrát si zväčšíte obraz, uvidíte  jeho krásne biele šaty, ktoré nápadne pripomínajú dámsku nočnú košieľku s čipkami. Anjelik s láskou sleduje vianočný motív na záchodovej doske a dýcha vôňu vianočných pripálených perníkov, ktoré sa asi niekomu nechtiac vysypali do záchodu. Miluje toto vianočné obdobie, čas keď sa schádzajú celé rodiny a ľudia sú náhle k sebe akýsi lepší... Z krčmy začuje vulgárne nadávky,  hádzanie stoličiek o stenu a treskot vianočných gúľ o...  Nie, nie! Anjelik si rukami zakryje uši a čaká. Koho to sem čerti nesú...

„No mňa asi natiahne,“ znudene zavrčí diabol, ktorý konečne dorazí na obchodné rokovanie s anjelom, sadne si do kúta kabínky a vyloží si na anjelove nohy špinavé kopýtka. „Masáž, prosím! Mal som ťažkú cestu!“ Anjel sa blažene usmeje, zdvihne ruky akoby ho chcel celého objať a zoberie do svojich jemných rúk čertovo kopýtko. Diabol mu na oplátku navrhne, že mu neskôr poškrabká krídelká, na čo sa anjel schuti zasmeje a dá sa do roboty. Masíruje kopýtko, šťastne si popiskuje vianočnú koledu a pohupuje nohami hore-dole. Cez pootvorené ústa zbožňujúco šepká slová: „Bože, ďakujem Ti za tento krááásny deň!“ A Boh naňho nenápadne žmurkne.

„Oh, prestaňte si na verejnosti vyznávať lásku, vy dve hrdličky! Je to nechutné,“ dodá povýšenecky diabol a jeho hlas pripomína padanie hlinenej hrudy na truhlu. „Anjel, vždy keď Ťa vidím, uvedomím si, ako mi je v pekle vlastne úžasne..“ zapáli si dlhú cigaretu a potiahne z nej. Anjel sa konečne vráti do reality a nevediac čo skôr od radosti, radšej prejde na hlavný bod rokovania. Diabol v snahe natiahnuť čas bočí od témy a vychutnáva si každý šluk pekelného nikotínu. Chápe, prečo sa v tomto predvianočnom čase stretáva s anjelom, ale nechápe prečo práve na pozemských toaletách. „Ovečka moja, neutrálna zóna,“ číta mu anjel myšlienky. „Ty do neba nemôžeš a mne by sa u vás prichytili od ohňa krídelká!“

 „Čertovská logika,“ pokývne uznanlivo čert hlavou,  „ale povedz mi jedno, kto naozaj nosí tie dariská pod strom takým protivným a ufňukaným detiskám? Santa Claus, Klaus, Dedo Mráz  alebo... Ježiško?“

„Odpoveď hľadaj vo svojom srdci!“ zachová anjel obchodné tajomstvo a začne odtáčať toaletný papier so sobíkmi. Odtrhne z neho kúsok a spíše s čertom tohtoročný pakt o neútočení.  Už od dávnych čias Luciferových, peklo uzatvára aspoň na čas Vianoc s nebom mierovú dohodu.

Diabolský trik s miznúcim atramentom už anjel dávno pozná, a tak čertovi podáva vlastné pero so zlatým krížikom a podobizňou Božieho syna. Čerta strasie, zadrží dych, rýchlo sa podpíše troma krížikmi a odhodí pero do anjelových krídel akoby ho popálilo. Dofajčí cigaretu, dupne kopýtkom a už ho znovu niet...

„A čo to škrabkanie a moje krídelká?“ zvolá nešťastne anjel. „Čertisko rohaté zas nedodržalo slovo!“ pomyslí si, zapečatí zmluvu a zroluje ju do tubičky. Zakýva radostne krídlami a vyletí hore...

Človek: Je  24. december a všetci ľudia na zemi sa navzájom obdarúvajú, spievajú pri stromčeku koledy, spínajú  ruky v modlitbe a želajú si, aby táto idylická chvíľa trvala naveky.   Na oblohe sa však zjaví zdvihnutý prostredník a čierne mraky napíšu veľkým: TÚÚDLE!!! To by nebol čert čertom, keby aj tak neporušil dohodu a dá sa do roboty. Vianoce bim-bam-bom, horí  nám vianočný strom! Vianoce ša-la-la, s kosťou v krku som zúfalá! Vianoce šaka-laka, opitých vodičov za volant láka!    Vianoce heja-hou, som prežratý, neviem čo so sebou! 

Boh:  „ACH, TIE DETI“, pousmeje sa Boh nad anjelovým a čertovým správaním a jeho úsmev spôsobí zmenu vetra  v celom vesmíre.  Natiahne sa po ovládačku od veľkej plazmovej obrazovky (vďaka Bohu za televízor) a prepne na iný program. Čo takto vianočné reklamy?